Mestská knižnica pravidelne v marci pripravuje besedy pre svojich čitateľov i širokú verejnosť. Mesiac knihy sa nespája iba s detskou literatúrou, či beletriou. Knihy sú spojené aj s rozširovaním si obzorov, inšpiráciou a novými poznatkami. A preto naša knihovníčka pozvala do Ilavy veľmi inšpiratívnu ženu – certifikovanú permakultúrnu dizajnérku a lektorku Lenku Bystriansku. Počas besedy, ktorá sa konala v dočasných priestoroch knižnice na Hviezdoslavovej ulici v stredu 20. marca, porozprávala našim hosťom, čo to tá permakultúra je, aké sú jej zásady, pravidlá a najmä benefity.

Prírodný raj, v ktorom nemusíte nič robiť, iba zbierate úrodu

Lenka svojou príjemnou prezentáciou všetky tieto atribúty splnila a veľmi ľudským a zároveň odborným prístupom priblížila prostredníctvom svojho osobného príbehu spôsoby, ako pestovať bylinky, kvety, ovocie a zeleninu bez námahy v súlade s prírodou. „Keď sme sa presťahovali do Púchova, chcela som našim malým deťom dopriať čerstvú zeleninu a ovocie, dohodla som sa s rodinou, že budeme používať políčko neďaleko. Išla som do toho klasickým spôsobom – orali sme, používali sme rotavátor, urobili sme hriadky a štandardne sme posadili, čo sme chceli. Zložité bolo dochádzanie, polievanie... Pri malých deťoch som zistila, že ma to viac vyčerpáva, než robí radosť. Samozrejme, mala som zeleninu, ale nebolo to to, čo som chcela,“ začala svoje rozprávanie o prvých pokusoch záhradkárčenia L. Bystrianska. Namáhavá práca na roli ju primäla hľadať iné spôsoby. ,,Našla som knihu, kde jej autor písal o akomsi prírodnom raji, kde nemusíte nič robiť, kde nemusíte polievať, okopávať, všetko rastie samé, vy sa tam len prechádzate a zbierate úrodu. Romanticky som si predstavovala, že toto je to, čo chcem. Tak som začala študovať, čo to tá permakultúra je, bola som na kurze a začala som robiť najskôr iba jednu vec, ktorú som sa tam naučila. Je ňou MULČOVANIE.“

Slama vás odbremení od ťažkej práce

Mulčovanie je nastielanie slamy do záhonov. Ako ďalej Lenka Bystrianska na besede pokračovala v rozprávaní, práve týmto krokom si skúsila uľahčiť prácu na svojich záhonoch. „Doviezli sme obrovský balík slamy a začali sme všetko prikrývať. Druhá vec, ktorú som začala robiť bolo vysádzanie rastlín striedavo, čiže nebolo políčko cibule, políčko rajčín a podobne, ale v záhonoch som striedala plodiny. Tieto dve veci som začala robiť a hneď na druhý rok sme polievali o polovicu menej. Už len tým, že sme začali nastielať, spotreba vody a práce okolo toho klesla. Striedanie plodín zase prispelo k tomu, že boli omnoho menej napadnuté škodcami,“ popisuje L. Bystrianska. Ako ďalej dodáva, ešte väčšmi sa do tímy permakultúrnych záhrad ponorila v čase, keď hľadali vlastný pozemok na stavbu domu. Ich požiadavkou bolo aby sa pri ňom nachádzal les, potok a súvislý pozemok aspoň 1 hektár. Nakoniec ho našli v Zubáku a Lenka sa rozhodla urobiť si kurz permakultúrnej dizajnérky, aby pomohla svojej záhrade i mnohým ďalším.

Ako si môžete vybudovať vlastnú záhradu, ktorá funguje v súlade s prírodou?

„Každý dizajnér v permakultúrnej záhrade vám povie, že ideálne je svoju záhradu spoznávať aspoň jeden rok. Záhrada sa v priebehu roku mení. Treba v prvom rade poznať živly. Kde svieti slnko? Aká je jeho dráha? Kde mám tieň? Kde postavím altánok a kam dám záhradu?“ Toto všetko sú otázky, ktoré počas svojej prednášky lektorka Lenka podrobne so zúčastnenými rozobrala. Záhradu odporúča umiestniť na najslnečnejšie miesto a čo najbližšie k domu, pretože s ňou potrebujeme mať stále kontakt. Slnko je jediný živel, ktorý nevieme zmeniť. Dôležitý je aj vietor, ale s ním už vieme pracovať. Rovnako s tým, akú máme pôdu a prístup k vode. „Na pozemku máme rôzne typy pôdy. Je potrebné ju poznať, dať si ju do pohára a rôznymi technikami s ňou pracovať. Čo sa týka vody, bez nej pracovať nevieme, ale poznáme spôsoby ako ju zachytávať. Najlepšie je zachytiť ju tam, kde spadne. Napríklad priamo vo svahovitom pozemku prostredníctvom tzv. násypov,“ vysvetlila L. Bystrianska. Hovorilo sa aj o tom, prečo nie je rýľovanie či oranie v súlade s prírodou. „Keď zorieme, vytvoríme niečo, čo sa v permakultúre nazýva stav katastrofy. Ako príklad si vezmime les. Nevidíme v ňom odkrytú pôdu, ale vždy tam niečo rastie - kríky, stromy, sú tam popadané listy, konáre...atď. Keď sa vyvráti strom, prvé, čo urobí príroda, je, že vypustí svojich liečiteľov pôdy v podobe burín,“ objasňuje Lenka fakt, že sme takýmto spôsobom pretočili pôdu a vrchná úrodná vrstva sa presunula dole. Práve burina totiž dokáže vytiahnuť živiny aj zo stredu pôdy. Okamžite začne zakrývať pôdu a zachraňuje stav katastrofy. Ide o prirodzený stav prírody, ktorý bude príroda robiť vždy. „Keď aj stokrát zorieme, vždy urobí to isté, pretože to je prvé štádium vývoja. Ak by sme to nechali tak, na tom mieste nám vyrastie les. Toto je jeden z príkladov, že s prírodou nebojujeme, ale snažíme sa ju pochopiť. Chápeme, že príroda takto rozmýšľa a tým pádom jej pomôžeme. Nebudeme robiť to, že rýchlo burinu okopeme a vytrháme, ale radšej pokryjeme pôdu mulčom. Urobíme to, čo by urobila príroda v stave katastrofy, ale my tento „stav katastrofy“ vyriešime za ňu. Príroda potom nemá potrebu sa regenerovať, lebo to robí prostredníctvom buriny. Mulčom (nástielkou) na jednej strane potláčame rast buriny a na druhej strane zadržiavame vodu v pôde,“ prináša zaujímavý pohľad na pestovanie plodín a procesy v pôde permakultúrna dizajnérka. Prerastaniu buriny pomáha napríklad slama. Je ochranou proti živlom, udržiava vodu, pôda je úrodnejšia a nezasychá. Použiť môžeme aj kompost, drevenú štiepku z listnatých stromov, hrabanku z lesa či plošné mulčovanie kartónom.

Aj vyvýšené záhony majú svoje pravidlá

Permakultúrne záhony sa skladajú z viacerých vrstiev organického obsahu, pričom každá z nich má svoju funkciu. „Do záhonu nikdy nestúpam. Pôdu nechcem zhutňovať, zaťažovať, zliepať a znekvalitňovať. Pôda sa neobracia, neryľuje a neorie. Na povrchu je vždy najkvalitnejšia pôda, žijú v nej mikroorganizmy, ktoré ju rozkladajú a pracujú s ňou,“ uviedla základné pravidlá L. Bystrianská.  V záhonoch neustále dopĺňame povrch pôdy. Les robí stále nejaké veci v kolobehu a to robíme aj my so záhonmi tým, že mulčujeme, kompostujeme, že vrstvíme vrchnú vrstvu a obnovujeme jej životnosť. „Najdôležitejšie poznanie bolo, že ja sa nemám starať o rastliny, ale mám sa starať o pôdu. Keď sa o ňu postarám, tak pôda sa mi postará o rastliny. Je to veľmi prevrátený koncept. Pretože bežne máme potrebu stále sa starať o rastlinky, ošetrovať ich, ale veľakrát tie rastliny sú slabé, poškodené alebo napadnuté škodcami práve preto, že nemajú dostatočne dobrý stav pôdy,“ obohatila účastníkov besedy ďalšou zaujímavou myšlienkou lektorka a dodáva, že každý si sám musí vytvoriť systém tak, aby nebol otrokom svojej záhrady. Vopred si premyslieť, ako chce svoju záhradu v budúcnosti využívať a aký bude mať limit spotreby.

Pre veľký záujem sa uskutoční ďalšia „permakultúrna beseda“

Permakultúrna dizajnérka znovu príde medzi nás s poradenstvom pre tých, čo chcú vo svojej záhrade využívať princípy šetrné k prírode. Prinesie ďalšie praktické rady, ako nám nerovný terén uľahčí prácu, ako umiestniť stavby, aby sme sa príliš nenabehali, ako zapojiť do zahradníčenia zvieracích pomocníkov, ako zefektívniť zalievanie a mnohé ďalšie. Stretneme sa v náhradných priestoroch mestskej knižnice v bývalej škole na Hviezdoslavovej ulici v pondelok 15. apríla o 17.00 hod. Tešíme sa na vás!

-verk-